Včela medonosná žije na našej planéte veľmi veľa rokov. Za tento čas si osvojila stratégiu prežitia a rozmnožovania vďaka využitiu toho, čo jej dáva príroda našej planéty. Využíva možnosti, ktoré využívajú radovo vyššie živočíchy – napríklad Homo sapiens.
Chovateľ včiel v snahe pomáhať či liečiť včely väčšinou hľadá, ako liečiť a čím. Dajme si však najskôr otázku, čo chýba včele z toho, čo jej dáva príroda. Má dostatok tepla pri vzniku novej generácie?
Včela nie je živočích so stálou telesnou teplotou. Ovšem pri plodovaní musí plodu zabezpečiť teplotu 35 °C. Prečo je to potrebné? Je to ochrana plodu včely proti všadeprítomným baktériám, vírusom a pliesňam. Po krátkom čase po vyliahnutí nové mladušky získavajú imunitu vďaka materskej kašičke.
1. Poznatok:
Vďaka teplote plodiska 35 °C včely odolajú nástrahám baktérií, vírusov a pliesní. Včelár musí dbať, aby včela udržala 35 °C v plodisku optimálnym zúžením plodiska, uteplením a suchým teplom s primeranou vlhkosťou.
2. Poznatok:
Včela medonosná si ochraňuje svoj príbytok – svoje mesto s počtom „obyvateľov“ 30 000 až 50 000 – prírodnou látkou propolisom. Propolis si vytvárajú rastliny pre ochranu pukov listov a kvetov vo fáze pukov. Puky sú chránené od jesene do jari tenkou vrstvou propolisu. Vďaka tejto vrstvičke propolisu odolávajú hubovitým ochoreniam, vírusom a baktériám.
Včela dokáže využiť túto jemnú vrstvičku tak, že ju pozbiera, donesie do úľa a vystelie si svoj príbytok. Touto vzácnou látkou sa chráni pred bakteriálnou, vírusovou a mikóznou nákazou. Včelár by nemal túto vrstvičku propolisu prekrývať napr. sublimovanou kyselinou šťaveľovou.
Záver a poučenie:
Teplota plodového telesa a vnútorná ochrana vnútorného prostredia úľa propolisom sú dva rozhodujúce faktory pre zdravie včely.
M. Maniš, marec 2026
ZO SZV PB článok publikuje ako členský príspevok. Za obsah, správnosť informácií, odporúčané postupy ani prípadné škody vzniknuté ich aplikáciou neručíme a nenesieme žiadnu zodpovednosť. Zodpovednosť za obsah nesie výlučne autor.