Kyselina šťaveľová je pevná kryštalická látka vyskytujúca sa aj v prírode vo veľmi nízkych koncentráciách. Vyskytuje sa aj v mede.
Z pohľadu chemika je to najsilnejšia organická kyselina, veľmi stála. Vo včelárskej praxi sa využíva proti Varroa destructor – klieštikovi, troma spôsobmi:

1. Sublimácia
Kyselina šťaveľová sublimuje pri 157 °C – mení svoje pevné skupenstvo na plynné. Túto jej vlastnosť využívame a pomocou jednoduchého zariadenia vháňame pary kyseliny šťaveľovej do úľa, kde pri nižšej teplote kondenzuje do formy veľmi jemných kryštálikov. Tieto pokryjú celú vnútornú časť úľa a tiež včely, plod a klieštika, ktorý je mimo zaviečkované plody. Klieštik hynie. Včelár, ktorý vykonáva sublimáciu, musí byť chránený proti vdýchnutiu pár kvalitnou maskou s jemným filtrom. Musí si chrániť pľúca pred poškodením. Teplota sublimácie nesmie prekročiť 190 °C, kedy dochádza k rozkladu kyseliny šťaveľovej na vodu a uvoľňuje sa veľmi jedovatý kysličník uhoľnatý. Pri sublimácii kyseliny šťaveľovej nedokážeme chrániť dýchacie ústrojenstvo včiel. Určitá časť včiel neprežije, alebo je veľmi oslabená. Pri podzimnom ošetrení strácame časť zimnej generácie včiel. Prekrytím propolisovej vrstvičky oslabujeme účinok propolisu v úli.

2. Pokvap roztokom kyseliny šťaveľovej
Druhá metóda v boji proti klieštikovi je pokvap roztokom kyseliny šťaveľovej (3,5 % m/m) s prídavkom 50 % cukru. Doporučuje sa aplikovať 1x na jeseň. Na prelome rokov 2025 a 2026 sa na Katedre biochémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci pod vedením Elišky Beranovej venovali výskumu vplyvu kyseliny šťaveľovej v spomínanom roztoku na zdravie včiel. Výsledok je alarmujúci. Takto spomínaný roztok ofarbili potravinárskou modrou farbou a tento ponúkli včelám. Výsledok: modro ofarbené žalúdky včiel. Eliška Beranová upozorňuje na veľké riziko poškodenia tráviaceho traktu u včiel. Pri podzimnom ošetrení strácame časť zimných včiel.

3. Metóda dlhodobých nosičov (pásikov z celulózy)
Tieto pásiky sú napustené roztokom kyseliny šťaveľovej v glyceríne. Ja túto metódu používam od roku 2021 (viď Dymák 3/2021). Považujem ju za šetrnú voči včelám a účinnú proti klieštikovi. Skláňam sa pred výskumníkmi firmy Aluen Cap z Argentíny, ktorí túto svoju metódu uverejnili v prospech všetkých včelárov. Ako nosič účinnej látky určenej firmou Aluen Cap je celulózový pásik, ktorý udrží vo svojej pórovitej štruktúre účinnú látku potrebnú dobu min. 42 dní. Miesto uloženia pásikov podľa Aluen Cap sú krajné rámiky plodového telesa. Je to miesto v plodovom hniezde, ktoré vyhľadáva klieštik. Doba vkladania pásikov je určená skoro na jar na začiatok plodovania. Pásiky je nutné mať v plodisku min. 42 dní, čo sú dva celé cykly liahnutia robotníčieho plodu. V prípade či možnosti reinvázie klieštika je možné pásiky držať aj dlhšiu dobu.

M. Maniš, marec 2026

 


ZO SZV PB článok publikuje ako členský príspevok. Za obsah, správnosť informácií, odporúčané postupy ani prípadné škody vzniknuté ich aplikáciou neručíme a nenesieme žiadnu zodpovednosť. Zodpovednosť za obsah nesie výlučne autor.